Cítila som obrovský zmätok až nechuť žiť takto ďalej. Postupnými krokmi a cvičeniami som sa začala pozerať dopredu s dôverou vo vlastnú silu a existenciu. Dnes stojím vzpriamene a je mi dobre, mám chuť žiť a tvoriť. Nehovorím, že sa ešte nepoľutujem, mám ešte čo robiť, ale už viem ako. A to vďaka Henrietinej podpore, jej viere vo mňa.