Ak namiesto sťažovania sa, či obviňovania iných, ako to naznačuje 1. úroveň vedomia, pátrate po súvislostiach, prečo sa vám dejú veci, ktoré vás netešia, patríte medzi prebúdzajúcich sa, alebo už prebudených ľudí.

2. úroveň  vedomia

Človek na tejto úrovni spoznáva mechanizmus príčiny a následku a aktívne hľadá súvislosti, na základe ktorých sa mu veci v živote dejú. Snaží sa im rozumieť, aby sa mu opakovane nevracali do života.
Stáva sa hľadačom, učí sa nové veci.

Rozpoznáva vlastné obmedzujúce presvedčenia, vzorce a návyky. Hľadá pomoc, aby ich prekonal. Častokrát má ešte tendenciu presúvať zodpovednosť za svoj posun, alebo úspech na človeka, od ktorého pomoc žiada (terapeuta, kouča, mentora). Vtedy sa môže stať obeťou manipulácie ľudí, ktorí z tejto fázy hľadačov neeticky ťažia.

Postupne, praktickými krokmi, preberá väčšiu zodpovednosť za svoj život.
Hľadá odpovede na filozofické otázky, ako:  Sú veci osudom dané, alebo si ich všetky spôsobujem sám(a)? A do akej miery?

Objavuje mnoho smerov a ciest, vďaka čomu neraz aj blúdi. Čím viac sa učí, tým viac v ňom silnie pocit, ako málo toho vie.
Zažíva pestré fázy objavovania, nadšenia, potvrdzovania, synchronicity, následného omylu, sklamania, tápania a opätovného objavovania atď.

Osobný rozvoj sa stáva súčasťou jeho života.
Uvedomuje si, že problémy z jeho života nezmiznú. Možno ich má dokonca viac ako kedysi, ale to, ako k nim pristupuje, ako im dokáže čeliť a riešiť ich, je výrazne lepšie, než čokoľvek, čo zažíval v minulosti.
Vnútorne sa cíti viac pokoja a sily.

Neraz sa ocitá v osobnej kríze, kedy opúšťa svoje staré nastavenia a návyky, no ešte nemá ukotvené nové.

V tejto úrovni človeka čakajú minimálne dve veľké skúšky.

Prvou je fáza duchovnej pýchy, kedy je človek nadšený z poznania, ktoré získal a má silnú potrebu toto svoje nové poznanie svojsky využívať, zdieľať, ba priam až nanucovať okolitému svetu.

Druhou je temná noc duše, ktorá prináša do života človeka naozaj hlbokú krízu a istým (niekedy až krutým) spôsobom iniciuje moment*, kedy sa musí každý sám naplno prepojiť s vlastným vnútorným zdrojom.
(*tento „moment“, rovnako, ako fáza duchovnej pýchy, môže trvať niekoľko mesiacov, ale i niekoľko rokov. Je to veľmi individuálne.)

Na konci tejto úrovne je človek plne prebudený (i pekne obrúsený).
Uvedomuje si mieru vlastnej zodpovednosti a to mu nedovoľuje vrátiť sa k starým návykom a nastaveniam.
Zvyšuje sa miera jeho empatie a cítenia.

Emócie má viac pod kontrolou.
Prevláda pozitívny pohľad na veci a stále viac sa rozvíjajúci vnútorný pokoj, nadšenie, ale keď je náročných výziev veľa, vracajú sa aj fázy neistoty, pochybností a samozrejme aj prepad do negatívnych emócii 1. úrovne, pod úroveň frustrácie.

Tretia úroveň vedomia