„Žiadny problém nevyriešite z miesta (úrovne vedomia), kde nastal. Aby ste ho mohli vyriešiť, musíte sa posunúť (na vyššiu úroveň vedomia)“

Takto nejako to svojho času vyjadril už Albert Einstein.

A ako to uchopiť prakticky?

V prvom rade je nutné pozrieť úprimne na to, na akej úrovni sa práve nachádzate.

Pre jednoduchšie uchopenie témy, si predstavte, že sú tri hlavné úrovne vedomia.  Každá z nich má svoje špecifiká a zároveň aj niečo ako stupne intenzity, alebo náročnosti.

Každý človek sa v určitých situáciách môže presúvať do ktorejkoľvek úrovne a stupňa intenzity, v závislosti od témy, či náročnosti situácie, ktorú rieši.

Úroveň, v ktorej sa nachádzate najčastejšie, určuje vašu „bežnú“ úroveň vedomia.

UPOZORNENIE:

Ak sa už nejaký čas venujete svojmu seba-rozvoju je možné, že budete mať dojem, že táto úroveň sa vás už netýka. Napriek tomu ju preskúmajte … 😉

1. úroveň vedomia:

Človek má pocit, že okolností vonkajšieho sveta mu neprajú. Trápi sa, je nešťastný, nespokojný, sklamaný alebo nahnevaný a hľadá príčinu / vinníkov. Prejavuje sa zväčša negatívne a kriticky voči okoliu, partnerom, autoritám i celému svetu.
Primárne neponúka a ani nehľadá žiadne konštruktívne riešenia. Je plne ponorený do negatívneho vnímania sveta, stavu sebaľútosti a nespravodlivosti, ktorá sa mu deje.

V prejavoch skĺzava k porovnávaniu sa s inými, k posudzovaniu, k ohováraniu, menším / väčším klamstvám a upozorňovaniu na svoj znevýhodnený stav. Jeho vibračná úroveň je nízka. Práca/ spolupráca s takýmto človekom je energeticky náročná.

Neskôr úž síce neposudzuje iných, neznižuje sa ku klamstvám a ani za svoj stav otvorene nikoho neviní, ale stále sa správa ako obeť okolností, ktoré sa mu dejú.
Pozornosť má prevažne upriamenú na problémy a svoju ťažkú situáciu. Veľmi presne až detailne popisuje čo všetko negatívne sa mu deje. Vie presne čo nechce, no má len matnú predstavu (ak vôbec) o tom, čo naozaj chce.

Tápa a má tendenciu rezignovať, a to len preto, že je obeťou vlastných presvedčení, domnienok, naučených vzorcov správania, pretože ešte neprevzal plnú zodpovednosť za svoj život.
Čím dlhšie v tejto úrovni človek zotrvá, tým ťažšie sa mu z nej posúva ďalej. Cyklicky sa mu situácie opakujú a zhoršujú.

Svoj život ešte vedome netvor. Na okolnosti života len reaguje a zväčša negatívne.
Na konci tejto úrovne už pripúšťa existenciu určitých súvislostí, zákona príčiny a následku, no uchopuje  ich viac teoreticky, než prakticky.

Najčastejšie emócie:
silný negativizmus, frustrácia, pocit bezmocnosti, nespravodlivosti, nespokojnosť so životom, hnev, závisť, žiarlivosť, sklamania, strach a obavy, úzkosti až depresie

Indícia pre vstup na vyššiu úroveň:
Okolnosti vonkajšieho sveta priamo odrážajú každého osobné nastavenie. Pozornosť treba otočiť na seba – cez SEBA-POZNANIE.

Druhá úroveň vedomia

Tretia úroveň vedomia